SMERNICA NIS

Kompletný Sprievodca (PZS)
Prevádzkovateľ základnej služby

Kybernetická bezpečnosť sa stala strategickou otázkou
pre vedenie každej firmy či samosprávy.
PONÚKAME ÚVODNÝ AUDIT

Prevádzkovateľ základnej služby (PZS) - Kompletný sprievodca povinnosťami

Kybernetická bezpečnosť sa už dávno netýka iba IT oddelení. Stala sa strategickou otázkou pre vedenie každej firmy či samosprávy. Slovenská legislatíva definuje pojem „Prevádzkovateľ základnej služby (PZS)“, ktorý má jasne definované povinnosti. Pre mnohé organizácie je preto dôležité vedieť, či medzi PZS patria, a ak áno, ako majú plniť zákonné požiadavky.

Kompletny Sprievodca PZS

Kto je Prevádzkovateľ základnej služby (PZS)?

Definícia PZS je ukotvená v zákone č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti.

Podľa § 3 písm. h) ide o subjekt, ktorý spĺňa tri základné kritériá:
1. Poskytuje základnú službu v niektorom zo strategických sektorov.
2. Bol určený formálnym rozhodnutím Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). ako prevádzkovateľ základnej služby,
3. a má významný dopad na fungovanie spoločnosti alebo hospodárstva v prípade výpadku.

Medzi odvetvia, kde sa určujú PZS, patria najmä:
Energetika (elektrina, plyn, ropa),
Doprava (letecká, železničná, cestná, vodná),
Bankovníctvo a finančné služby,
Zdravotníctvo,
Vodné hospodárstvo,
Digitálna infraštruktúra (napr. poskytovatelia dátových centier, internetových výmenných uzlov).

Tieto oblasti vychádzajú z prílohy zákona č. 69/2018 Z. z., ktorý transponuje európsku smernicu NIS (2016/1148/EÚ) a aktuálne sa zosúlaďuje so smernicou NIS2 (2022/2555/EÚ).

PZS majú podľa § 20 a § 21 zákona tieto základné povinnosti:
- zaviesť a udržiavať bezpečnostné opatrenia,
- zabezpečiť riadenie kybernetických incidentov,
- určiť osobu zodpovednú za kybernetickú bezpečnosť,
- oznamovať závažné incidenty NBÚ,
- podrobiť sa bezpečnostným auditom a kontrolám.

Ako zistiť, či organizácia patrí medzi PZS

Nie každá firma alebo obec automaticky patrí medzi PZS. Proces je presne definovaný:
1. Identifikácia základnej služby – organizácia si musí položiť otázku, či poskytuje službu uvedenú v zákone č. 69/2018 Z. z. (napr. nemocnica, vodárenská spoločnosť, elektrárne).
2. Rozhodnutie NBÚ - určenie PZS je formálne potvrdené rozhodnutím Národného bezpečnostného úradu. NBÚ vedie aj register PZS.
3. Významný dopad – pri hodnotení sa zohľadňuje, či by výpadok danej služby mal vážny vplyv na fungovanie spoločnosti alebo bezpečnosť štátu.

Príklad:
Mestský podnik vodární, ktorý zabezpečuje dodávku pitnej vody – patrí medzi PZS.
Malá lokálna IT firma poskytujúca webhosting pre zopár klientov – medzi PZS nepatrí, pokiaľ nejde o kľúčovú digitálnu infraštruktúru.

Organizácie si teda nemôžu samy „prihlásiť“ status PZS, ale musia sa podriadiť procesu určenia a registrácie zo strany NBÚ.

NIS2 - smernica a legislativa

Špecifiká pre samosprávy

Pre mestá a obce je problematika PZS obzvlášť citlivá. Aj keď väčšina obecných úradov dnes nie je priamo určená ako PZS, mnohé z nich prevádzkujú alebo vlastnia podniky či inštitúcie, ktoré do tejto kategórie môžu spadať:

- Vodárenské spoločnosti a čističky odpadových vôd,
- Dopravné podniky (mestská hromadná doprava),
- Nemocnice a zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti,
- Správa kritickej infraštruktúry (napr. verejné osvetlenie, energetické siete, dátové centrá).

Obec alebo mesto teda môže byť nepriamo zodpovedné za plnenie povinností PZS prostredníctvom svojich organizácií alebo obchodných spoločností.

Dopady smernice NIS2 na samosprávy

Nová európska smernica NIS2 (2022/2555/EÚ), ktorá bola na Slovensku implementovaná prostredníctvom zákona č. 366/2024 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2025, zásadne rozširuje okruh subjektov podliehajúcich regulácii v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Pre samosprávy to znamená:
Rozšírenie povinností – už nepôjde len o PZS, ale aj o tzv. dôležité a základné subjekty (essential a important entities). Tie budú musieť implementovať opatrenia kybernetickej bezpečnosti bez ohľadu na to, či boli určené NBÚ rozhodnutím.
Priama zodpovednosť vedenia – starostovia, primátori či riaditelia mestských podnikov budú niesť väčšiu právnu zodpovednosť za zavedenie opatrení a riadne riadenie kybernetických rizík.
Možné sankcie – NIS2 zavádza prísnejšie finančné postihy za neplnenie povinností, podobne ako GDPR
Povinnosť školení a reporting-u – samosprávy budú musieť školením pripraviť zamestnancov a zaviesť proces oznamovania kybernetických incidentov.

Z praktického hľadiska to znamená, že aj malé mestá a obce sa budú musieť začať systematicky zaoberať kybernetickou bezpečnosťou, aj keď priamo nie sú PZS.

NIS2 smernica pre podnikatelov

Kde nájsť oficiálne odkazy a zdroje pomoci

Postavenie Prevádzkovateľa základnej služby (PZS) prináša samosprávam a podnikom nové povinnosti, ale aj zodpovednosť voči občanom a klientom. Nejde iba o právnu formalitu, ale o kľúčový prvok ochrany kritickej infraštruktúry štátu.

Organizácie by mali sledovať rozhodnutia NBÚ, pravidelne kontrolovať svoje povinnosti podľa zákona č. 69/2018 Z. z. a pripravovať sa aj na príchod smernice NIS2, ktorá prinesie prísnejšie štandardy a širší okruh povinných subjektov. Byť PZS znamená niesť veľkú zodpovednosť – no zároveň je to aj príležitosť ukázať, že vaša organizácia berie kybernetickú bezpečnosť vážne a systematicky ju začleňuje do svojej stratégie.

Smernica
NIS2

Účinnosť

od 30. apríl 2026.

Smernica

Smernica NIS
Smernica NIS2

Zákon

č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti

Kľúčové fakty o NIS2

Účinnosť smernice: od 30. apríl 2026
Národný bezpečnostný úrad (NBÚ):
Oficiálna webová stránka: https://www.nbu.gov.sk Sekcia kybernetickej bezpečnosti obsahuje metodické usmernenia, rozhodnutia a aktuálne oznámenia
Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti: Znenie zákona v právnom a informačnom systéme Slov-Lex
Smernica NIS (2016/1148/EÚ) a smernica NIS2 (2022/2555/EÚ) Smernica NIS (2016/1148/EÚ) a Smernica NIS 2 (2016/1148/EÚ)
Odborné konzultácie a manažéri kybernetickej bezpečnosti: Zákon umožňuje, aby si PZS najal externého odborníka alebo manažéra kybernetickej bezpečnosti.